Pallotti
„Vincent Pallotti bol zvestovateľom budúcnosti… Takmer o storočie predbehol prichádzajúcu skutočnosť. Práve v ľuďoch, žijúcich vo svete, doteraz pasívnych, ospalých, bojazlivých a neschopných vyjadriť sa, je skrytá veľká energia služby dobru. Svätec zaklopal na svedomie svetských ľudí, ako sa klope na dvere.“ (pápež Pavol VI.)
Vincent Pallotti mal dar pomenovať veci jasne a pochopiteľne: „Všetko je v poriadku, ak je to tak, ako to chce Boh. Božia vôľa je pokrmom, ktorý nasycuje.“
„Cieľom všetkých myšlienok, všetkých slov a všetkých skutkov musí byť Boh, od ktorého pochádza každé dobro.“
„Treba žiť v ustavičnom a dôvernom spojení s Bohom, hľadať Boha vo všetkých veciach, lebo On je vo všetkom vďaka svojej nesmiernosti.“
„Kto je s Bohom, ten sa má vždy dobre. A čím väčší je zmätok, tým väčší je aj dôvod na to, aby sme boli stále viac a viac a viac a stále viac spojení s Bohom.“
Svätý Vincent Pallotti
Zakladateľ Združenia katolíckeho apoštolátu
1. Život a pôsobenie
Vincent Pallotti, syn Petra Pavla a Magdalény De Rossi, sa narodil v Ríme 21. apríla 1795. Mladosť prežil v náboženskej atmosfére rodinného domu. Kňazskú vysviacku prijal 16. mája 1818. Keďže sa po vysviacke zaoberal všestrannou a mnohotvárnou apoštolskou činnosťou, spriatelil sa s mnohými kňazmi, ale aj so svetskými osobami,
ktoré sa aktívne angažovali v oživovaní kresťanskej viery medzi obyvateľmi Ríma. Jeho dušpastierske povolanie ho v každej oblasti poháňalo k budovaniu spolupráce medzi duchovnými, rehoľníkmi a laikmi. V tomto období mu Rím dával široký priestor na kňazskú a apoštolskú činnosť. Svojou dušpastierskou starostlivosťou Pallotti obsiahol veľa oblastí cirkevného života: bol otvorený pre chudobných a opustených, neúnavne spovedal, propagoval konferencie pre rehoľníkov a viedol misie vo farnostiach, organizoval formáciu pre kresťanskú mládež, dospelých laikov a duchovných, otváral a podporoval sirotince, propagoval apoštolát tlače, podporoval misijné pôsobenie a bol otvorený pre problémy kresťanského Východu, stál pri začiatku osláv oktávy Epifánie (Zjavenia Pána), ktoré boli vyjadrením jednoty a všeobecnosti (katolíckosti) Cirkvi. Predsa však len nadovšetko v centre jeho angažovania sa bola vždy starostlivosť o Božiu chválu a spásu ľudí. Silou, ktorá hýbala celým jeho apoštolátom, smerujúcim k oživovaniu viery, bola láska v dvojakom rozmere: duchovnom a dočasnom. Prevládajúcou vlastnosťou v celom živote a apoštolskej činnosti Vincenta Pallottiho bolo jednostajné úsilie o svätosť, ktoré – dalo by sa povedať – sa stalo kvasom oživujúcim všetky iné oblasti jeho života. Každú chvíľu svojho života smeroval k nekonečne svätému Bohu. Sv. Vincent, úplne pohltený Bohom, vyznáva: Boh, ktorý je vo svojej podstate svätosťou, svojou nekonečnou svätosťou ničí celú moju nehodnosť a po zmarení mňa celého ostáva vo mne Boh, Svätosť, nesmierna, nekonečná, večná a nepochopiteľná (OOCC X, s. 459).Vincent Pallotti zomrel v Ríme, v dome pri Kostole San Salvatore in Onda, dňa 22. januára 1850. Na storočnicu jeho smrti ho pápež Pius XII. pripočítal medzi blahoslavených a 20. januára 1963 ho pápež Ján XXIII. kanonizoval. On o svätom povedal: Sv. Vincent Pallotti je jednou z najvynikajúcejších osôb v oblasti apoštolskej činnosti XIX. storočia… Nebol spokojný s obyčajným kňazstvom. Hľadal iné prostriedky, aby umožnil ľuďom poznať a milovať Boha
2. Spiritualita
Motívom, ktorý dynamizoval mnohorakú apoštolskú činnosť sv. Vincenta Pallottiho, bolo jeho osobné prežívanie viery. Boh ho obdaroval hlbokou skúsenosťou svojej nekonečnej božskej lásky a svojho nekonečného milosrdenstva. Podľa sv. Vincenta Pallottiho najhlbším motívom Božej činnosti je jeho nekonečná láska. Preto človek, stvorený na obraz a podobu Boha, nachádza zmysel svojho života iba vtedy, keď ustavične praktizuje lásku k Bohu a blížnemu (por. 1 Jn 4, 16). Táto skúsenosť dovolila Pallottimu spoznať v Kristovi Apoštola večného Otca. Všetko to, čo Ježiš robil počas svojho pozemského života, nachádza svoj prameň v jeho láske k Otcovi a v jeho spasiteľnej láske k ľuďom (por. OOCC III, s. 175 nn). Život, ktorý je nasledovaním Krista,
láska k Bohu Otcovi a láska k blížnemu tvoria tajomstvo účinnosti apoštolátu každého kresťana. Preto je podľa sv. Vincenta Pallottiho láska najpodstatnejším motívom pre každého, kto túži spolupracovať v apoštoláte. Nasledovanie Ježiša a účasť na jeho spásnej misii sú neoddeliteľné. A keďže všetci sú vyzvaní na nasledovanie Krista, všetci sú tiež zaviazaní k apoštolskej činnosti (por. OOCC III, s. 142). Mária, Kráľovná apoštolov, je po Ježišovi Kristovi najdokonalejším vzorom katolíckej horlivosti a dokonalej lásky. Pretože Mária… sa takou veľkou mierou zasvätila dielam na väčšiu Božiu chválu a spásu duší, že svojimi zásluhami prevýšila apoštolov (OOCC I, s. 7). Kráľovná apoštolov je pre sv. Vincenta symbolom, programom, najúčinnejším príkladom a najdokonalejším vzorom pre apoštolát každého kresťana.
3. Dielo
Zakúsenie Boha ako lásky a milosrdenstva spôsobilo, že si sv. Vincent Pallotti v tých časoch všimol potreby Cirkvi a hľadal na ne odpoveď. Dokázal čítať Božiu vôľu v znameniach čias. Ako odpoveď na osvietenie, ktoré dostal 9. januára 1835, začal dielo katolíckeho apoštolátu (por. OOCC X, s. 198 – 199). Pod vplyvom Ducha Svätého sa rozhodol založiť dielo, v ktorom by sa všetci pokrstení mohli zúčastňovať na misii Cirkvi, ak sa združia kvôli realizácii jedného spoločného cieľa. Vincent Pallotti svoju víziu vysvetľoval týmito slovami: Na „katolíckom apoštoláte“, čiže „všeobecnom“, môžu mať účasť osoby všetkých stavov, keďže je činnosťou, ktorú podľa miery svojich možností môže a je povinný vykonávať každý na väčšiu Božiu chválu a večnú spásu svoju, ako aj blížneho (OOCC III, s. 143). Oficiálny dátum založenia Pallottiho diela je 4. apríl 1835, deň, keď rímsky vikár kardinál Karol Odescalchi udelil Pobožnému Združeniu katolíckeho apoštolátu (…) mnoho požehnaní (OOCC IV, s. 1 – 3). V máji
roku 1835 sa Vincent Pallotti obrátil na obyvateľov Ríma s prvým posolstvom, v ktorom predstavil podstatu a cieľ Pobožnej Spoločnosti katolíckeho apoštolátu a pozýval do nej kňazov a laikov (OOCC IV, s. 119 – 141). Dňa 11. júla toho istého roku dielo potvrdil pápež Gregor XVI. (OOCC IV, s. 8 – 9). Združenie katolíckeho apoštolátu je teda v Rímskej diecéze ustanovené ako verejná spoločnosť – ako právnická osoba (OOCC IV, s. 24 – 26; Úvod d) a v Katolíckej cirkvi existuje ako združenie komunít a individuálnych členov (Zákon SAC, Rím 1981, 1, 4, 201 – 205), uznané Svätou stolicou. Už za života zakladateľa prežívalo Združenie katolíckeho apoštolátu neprestajný rozvoj, aj keď nie bez ťažkostí a prekážok. Rôznorodosť členov združenia nútila Vincenta Pallottiho premýšľať nad rôznymi formami príslušnosti a rozličnými organizačnými štruktúrami (por. OOCC I, II). Pri zakladaní Združenia Pallotti nemal zámer vytvoriť v Cirkvi novú inštitúciu, ale oživiť tie, ktoré už existovali, a urobiť ich účinnejšími v ich apoštoláte (por. OOCC III, s. 1 – 3) prostredníctvom neúnavnej služby z lásky tam, kde to bolo možné, a budovania jednoty i spolupráce s inými v apoštoláte. Podľa sv. Vincenta Pallottiho základom jednoty Združenia je výzva na život v láske a apoštolská horlivosť. Veď práve preto je v Združení putom vzájomná láska s minimom organizačných štruktúr. Združenie katolíckeho apoštolátu, do ktorého už od začiatku patrili kňazi, rehoľníci a veriaci laici, sa organickejšie rozvíjalo v rokoch po zakladateľovej smrti. A tak sa stupňovito vyformovali: komunita kňazov a bratov, komunity sestier a iné komunity vytvorené z veriacich laikov, ktorí prislúchajú k rôznym stavom a zastávajú rôzne funkcie. Združenie katolíckeho apoštolátu aj dnes principiálne zachováva tú istú formu a je otvorené pre všetkých členov Božieho ľudu. Na celom svete združuje všetkých, ktorí sa inšpirujú apoštolskými ideálmi zakladateľa, tzn. členov inštitútov založených sv. Vincentom Pallottim alebo konštituovaných neskôr v rôznych obdobiach, ale aj mnohých veriacich laikov, ktorí sa angažujú individuálne alebo v organizovaných skupinách či komunitách. Všetci tvoria jednu rodinu, usilujú sa riadiť zásadami spoločného štýlu života a spoločne sa zasväcujú činnosti, ktorá je odpoveďou na výzvy súčasného katolíckeho (všeobecného) apoštolátu. Smerujúc k plnému uskutočneniu prvotnej vízie sv. Vincenta Pallottiho, ako aj hľadajúc cesty jej aktualizácie, Združenie katolíckeho apoštolátu smeruje k formovaniu svojho života podľa zásad Generálneho štatútu ZKA, ktorého cieľom je posilňovanie jednoty celého pallotínskeho diela a vyjadrenie jeho prorockého poslania.